Nie každý obyvateľ Bučian tuší, že za obecným cintorínom sa nachádza ďalší cintorín – cintorín židovský, lepšie povedané jeho pozostatok. Ešte pred druhou svetovou vojnou žili v Bučanoch najmenej 4 židovské rodiny a tak ako zákony judaizmu kážu, starali sa o hroby svojich predkov. Tragédia holokaustu spôsobila, že nikto zo židov sa do Bučian nevrátil a keďže sa o cintorín nemal kto starať, postupne chátral. Nielen to. Náhrobné kamene z cintorína mizli, stali sa zdrojom možno stavebného materiálu, možno materiálom pre nové náhrobné kamene, nehovoriac o vandalizme, keď náhrobné kamene boli rozbíjané.
Pritom história prítomnosti židov v Bučanoch nebola krátka. Kedy prišli prví židia do Bučian nie je známe, ale podľa kanonickej vizitácie už v roku 1815 žilo v Bučanoch 45 židov. To naznačuje, že prví židia sa tu mohli usadiť už koncom 18. storočia. Približne rovnaký počet sa udržiaval aj v ďalších rokoch. Maximum 82 židov bolo zaznamenaných v roku 1845. Matričné záznamy narodených hovoria, že v tomto období žili v Bučanoch rodiny Mórica Sterna, Bernáta Quitnera, Leopolda Sonnensteina, Samuela Brauna, Jakoba Seidlera a ďalšie. Ešte aj v roku 1880 žilo v Bučanoch 75 židov. Potom už došlo k poklesu ich počtu, pravdepodobne v dôsledku sťahovania do väčších obcí a miest.
Je zrejmé, že židia počas desaťročí pomáhali budovať obec Bučany, že prispievali svojim podielom k rozvoju obce. Veľký význam mal Fould-Springerov veľkostatok, ktorý tu mal sídlo začiatkom 20. storočia. Spoluvlastníkmi bola viedenská židovská rodina Springerovcov. Vo firme bol zamestnaný František Szűsz. V tomto období ďalšími židovskými rodinami pôsobiacimi v Bučanoch boli rodiny Lazára Weissa, ktorý bol hostinský, Eduarda Drechslera, ktorý bol mäsiarom a Jozefa Kubíčka, ktorý mal obchod. V Bučanoch mal pobočku aj židovský obchod Bratia Schwarz avšak majitelia neboli z Bučian.
Kedy bol založený cintorín v Bučanoch nevieme. Matričné záznamy sa viedli až od päťdesiatych rokov 19. storočia, podľa ktorých v tomto čase boli na cintoríne pochovávané najmä deti.
Cennú informáciu nám poskytuje židovský cintorín, jediná pamiatka, ktorá sa zachovala po malej židovskej komunite. Lúčka, na ktorej sa nachádza 5 náhrobných kameňov cintorín nepripomína. Skutočnosťou však je, že na tomto mieste, v tomto priestore sa nachádzajú hroby.
Najstarší hrob, ktorý sa dá identifikovať na základe nápisu na náhrobnom kameni, patrí Cvi Jehudovi, synovi Šemajahua. Hebrejský nápis po preklade prezrádza, že zomrel 3. tamuza 5598 podľa židovského kalendára, čo odpovedá 26. júnu 1838 podľa občianskeho kalendára. Na základe tohto dátumu sa dá predpokladať, že cintorín bol založený najneskôr v tridsiatych rokoch 19. storočia.
Na náhrobnom kameni je krásny motív koruny, ktorú držia levy. Koruna je symbol, ktorý hovorí o zbožnosti zosnulého, o jeho hlbokých vedomostiach Tóry. Koruna je jedným z predmetov, ktorým býva ozdobená Tóra, v biblii 5 kníh Mojžišových. Dá sa usudzovať, že nebohý Tóru študoval, ako znalec Tóry sa držal jej príkazov alebo aj Tóru vyučoval. Levy zase symbolizujú jeho meno Jehuda.
Veľmi starý je aj náhrobný kameň, ktorý nesie meno Tojbe dcéra Izáka. Zomrela 3. novembra 1844 podľa občianskeho kalendára alebo 21. chešvana 5605 podľa židovského kalendára. Náhrobný kameň nad jej hrobom je zdobený strieškou a pod skratkou nápisu TP, čo znamená tu spočíva, sú vetvičky ratolesti. Nad skratkou TP sa nachádza koruna dobrého mena, teda, že sa jednalo o ženu múdru, cnostnú a ktorá viedla obetavý život.
Tretí najstarší hrob a jemu odpovedajúci náhrobný kameň je s veľkou pravdepodobnosťou z roku 1864. Nápis je čiastočne zvetraný, takže dátovanie sa dá posunúť aj do roku 1865 alebo až 1868.
Náhrobný kameň patrí žene menom Jitl. U nej poznáme aj priezvisko Braun. Dva zostávajúce hroby sú z 20. storočia. Náhrobné kamene sú rozlomené. Na jednom sa z úlomkov podarilo poskladať meno Davida Herzoga. Na základe súpisu z roku 1869 vieme, že otec Davida sa volal Mandl a mama Regina. Na zadnej strane náhrobného kameňa je aj nápis v nemčine a hovorí, že David Herzog zomrel 9. mája 1910.
Náhrobný kameň Júlie Weiss sa nezachoval celý. Jeho väčšia časť prezrádza jednak meno a jednak dátum úmrtia 5. marca 1914. Aj tento náhrobný kameň má nápis v hebrejčine a na zadnej strane v nemčine. Júlia Weiss zomrela ako 51 ročná, jej meno za slobodna bolo Herzog a bola vydatá za Eliezera Weissa. Eliezer je židovské meno Lazára Weissa, ktorý sa spomína, že bol hostinský.
Ako to prezrádza matrika zomrelých židovskej náboženskej obce, v Bučanoch neboli pochovávaní iba židia z Bučian, ale aj z Trakovíc a Žlkoviec. Napríklald Abrahám Herzog bol rodákom z Trakovíc a v Trakoviciach aj zomrel vo veku 80 rokov, avšak bol pochovaný v Bučanoch v roku 1854. Elisabet Tennenbaum zase zomrela v roku 1855 v Žlkovciach a bola pochovaná taktiež v Bučanoch. Po týchto hroboch neostali žiadne stopy. Neostali ani stopy po ďalších hroboch.
Na tomto mieste je potrebné vyjadriť vďaku pánovi Milanovi Vidličkovi, ktorý sa vzorne stará o pozostatok cintorína, na posledný doklad existencie židov v Bučanoch.
Literatúra:
Protižidovské nariadenia a židia v Bučanoch v rokoch 1939-1941
https://bibliotheca.hu/schematismus/
Matrika narodených náboženskej obce Bučany
Matrika zomrelých náboženskej obce Bučany
Autor: Peter Werner
Dokumentovanie aktuálneho stavu cintorína uskutočnili pán Peter Werner a pani Ľudmila Pártošová dňa 21. marca 2026. Na základe neho vznikol horeuvedený príspevok.