Od 14. marca 1939, kedy vznikol vojnový Slovenský štát, sa postupne začal meniť aj život v našej obci. V tomto príspevku si postupne zhrnieme udalosti, ktoré obrátili život naruby židovským spoluobčanom. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny žili v Bučanoch štyri židovské rodiny: rodina Drechslerová, Kubíčková, Szűszová a Weissová. Tri zo spomenutých rodín prevádzkovali v obci svoje živnosti, František Szűsz pracoval ako úradník na Fould-Springerovskom veľkostatku. V obci boli v týchto časoch aj židovské obchody, ktorých majitelia v našej obci nežili. Synagóga už v tomto období nestála, bola asanovaná pred začiatkom vojny.
Tzv. „židovské zákony“ schvaľované už od roku 1939 vytvárali v rámci nového zriadenia osobitný právny režim pre židov na Slovensku, ktorý vyvrcholil deportáciami židov z územia Slovenska.
28. augusta 1940 bola na Notársky úrad v Trakoviciach (pod ktorý spadali aj Bučany) doručená inštrukcia o úradnom postupe pri prevádzaní súpisu židovského majetku, ktorý sa mal uskutočniť v termíne od 2. do 16. septembra 1940 na špeciálny súpisný hárok. Bučianski židia boli o tom upovedomení 2. septembra 1940, konkrétne František Szűsz, Regina Drechslerová, Ľudovít Weiss a Jozef Kubiček. Okresný úrad v Hlohovci apeloval „veľmi súrne“ na všetky notárstva vo svojej pôsobnosti listom s týmto textom: „Vyzývam Vás, aby ste so súpisom židovských majetkov započali bezpodmienečne ešte dnes a ten s najväčšou presnosťou a svedomitosťou čím skôr popísali. Práca táto má podľa možnosti odložiť výkon prác iných, ktoré snesú odklad…“ Prvý súpis bol realizovaný 13. septembra 1940 v rodine úradníka Františka Szűsza na adrese Bučany 19, kde boli spísané súpisové hárky Františka, Jany (domáca), Gustáva a Juraja Szűszových. O deň neskôr, 14. septembra 1940, sa súpis uskutočnil v rodine obchodného vedúceho Jozefa Kubíčka na adrese Bučany 278. O dva dni neskôr, 16. septembra 1940, bol súpis v Bučanoch dokončený. V tento deň boli vypísané hárky hostinského Lazára (Ľudovíta) Weissa a jeho manželky Františky (domáca) v Bučanoch 12, tiež hárky mäsiara Eduarda Drechslera a jeho matky Regíny Drechslerovej na adrese Bučany 145. Súpis sa realizoval v troch exemplároch, ktoré boli zaslané na Štátny štatistický úrad, Ministerstvo hospodárstva a Hospodárskej úradovni predsedníctva vlády. Trakovický notariát odoslal súpisné hárky na uvedené inštitúcie 23. septembra 1940.
V čase súpisu židovských majetkov prichádza na žandárske stanice a notárstva jeden z ďalších absurdných pokynov, ktoré tak skoro neskončia. Dňom 14. septembra 1940 sa židom zakazuje riadenie motorových a za tým účelom sa nariaďuje odobrať im vodičské preukazy. V Bučanoch vlastnil vodičský preukaz len František Szűsz, ktorý tento tento odovzdal na Žandárskej stanici v Bučanoch. V rovnaký deň prichádza na žandárske stanice aj rozkaz o okamžitom odobraní rádioprijímačov židom, neprajníkom štátu a podozrivým z protištátnej činnosti. V zmysle tohto nariadenia bol na začiatku októbra odobratý rádioprijímač Philips 749.420 Františkovi Szűszovi.
Veľmi skoro prišli do platnosti aj zákony, ktorých jasným cieľom bola účinní a dôsledná arizácia, ktorej účelom bolo úplné vyradenie židovského živlu zo slovenského hospodárskeho podnikania, pracovného i verejného života. Takto vyradení židia sa mali postupne sústreďovať do pracovných táborov, v ktorých sa budú venovať verejno-prospešným prácam. Na okresné úrady trvalého bydliska sa mali 21. júla 1941 dostaviť k prezentácii židovskí muži vo veku 18-50 rokov, aby sa zistilo, či sú telesne i duševne schopní k telesnej práci. Práceschopní mali byť zaradení do dočasného okresného pracovného strediska. Zo židovských občanov trakovického notariátu (Bučany-Trakovice-Malženice) sa tento príkaz týkal v tomto čase len Eduarda Drechslera. Predpokladáme, že jeho živnosť kúsok od Dolného mlyna (obchod a výsek mäsa) bola už v tom čase zrušená. V archíve sa dochovala žiadosť z november 1941 bučianskeho mäsiara Viktora Morvaya na Ministerstvo vnútra o povolenie zamestnať žida Eduarda Drechslera. Jeho žiadosti bolo vyhovené a Eduard Drechsler sa stal jeho mäsiarskym pomocníkom. Mohol byť zamestnaný len na tejto pozícii za plat 150 korún slovenských a len v podniku pána Morvaya. Nám známe povolenie malo platnosť len do konca roku 1941 a Ministerstvo vnútra ho mohlo kedykoľvek odňať. Zamestnávateľ Viktor Morvay pri tejto príležitosti zaplatil 50 korún slovenských za úradný výkon, ale aj zvláštnu dávku na udržovanie pracovného tábora 1000 korún slovenských.
V procese vylučovania židov z hospodárskeho života môžeme ako ilustračný vzor chápať zachovalý dokument o tom, že v Bučanoch (a zároveň v Mestečku) bola zlikvidovaná filiálka Židovského podniku Schwarz Bratia, obchod s miešaným tovarom vo veľkom a v malom a predaj pálených liehových nápojov v Trnave k dňu 30. júla 1941.
V časoch, keď sa životy mnohých ľudí dramaticky menili a smerovali aj v prípade mnohých bučianskych židov k ich koncu, absurdne pôsobia žiadosti z Veliteľstva Hlinkovej gardy v Bučanoch o možnosť uskutočniť opakovane tanečné zábavy v priestoroch Potravného družstva, ktoré sú v zložkách uložené spolu s protižidovskými nariadeniami.
Podľa záznamov v Štátnom archíve v Trnave spracovala Mgr. Dagmar Nováková
