Jozef Nemec sa narodil 24. februára 1933 v Bučanoch pri Trnave. Študoval na Štátnej grafickej škole v Prahe, potom na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Prahe u profesora Vodrážku a neskôr na Akadémii výtvarných umení u profesora V. Sychru a M. Holého. Hlavne perspektívy monumentálnej maľby zo Sychrovho ateliéru zanechali kladný vplyv na mladom, začínajúcom výtvarníkovi a prvý krát mu umožnili skutočnú sebarealizáciu.
Tvorbu Jozefa Nemca možno hodnotiť nielen z hľadiska maľby in natur, ale aj z hľadiska kresby a grafiky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho prác. Obe tieto významné oblasti sa v jeho diele prelínajú, aj keď s ďaleko väčším akcentom na voľné, širšie maliarske spracovanie. Jeho diela sú podčiarknuté svojráznym ťahom štetca, realistickými rysmi so snahou o farebnú úspornosť, vyrovnanú harmóniu a predovšetkým o obsiahnutie celej šírky myšlienkovej podstaty námetu a skutočnosti.
Umelcove maľby a grafiky sú dôsledným naplnením dialektickej jednoty obsahu a formy. Cítiť z nich určitú snahu po monumentalizácii, snahu o obsiahnutie danej vnútornej štruktúry tými najjednoduchšími prostriedkami s dôrazom na patetický dopad na psychológiu divákov. Vizuálny vypovedací kód Jozefa Nemca nezostáva asynchrónny ku stránke myšlienkovej. Syntéza širokých farebných plôch so silnými svetelnými rozdielmi a určitým zmyslom pre vyzdvihnutie zrozumiteľnosti, bezprostredným detailom či kontúrou, to všetko svedčí o jasnom zámere umelca dať ľuďom hlboké prežitie.
Tvorba Jozefa Nemca je spätá s Armádnym výtvarným štúdiom, ktorého členom bol od roku 1962 do roku 1982. Mnoho umelcových obrazov i grafík je venovaných problematike zvyšovania bojaschopnosti armády a plneniu jej každodenných náročných úloh. Autor tejto tematike rozumel a citlivo reagoval na každý záchvev života vojakov. Vytvoril tak plátna z hangárov a cvičení. Výtvarník išiel medzi tých, ktorých maľoval, nebol len ateliérovým výtvarníkom tvoriacim v izolácii. Nebol len konštruktérom včerajška, ale jeho dielo vyviera z bezprostredných živých zážitkov, formuje sa takpovediac v prvej línii. Jeho práce sú dôkazom neustálej túžby nachádzať a objavovať nové vo všednom, odkrývať pred očami verejnosti krásno nielen v jeho estetickej podstate ale aj v priamom spojení s rytmom práce. Svedčia o tom aj jeho monumentálne diela ako napr. výzdoba detskej časti nemocnice v Žiline alebo mozaika v nemocnici v Trebišove. Všade sa prelína autorove emocionálne spojenie sily okamihu a prežívania s myšlienkovým nábojom.
Kolektívne výstavy (výber)
1980 Praha – Výtvarní umelci k 35. výročiu oslobodenia Československa
1988 Praha, Mánes – Výstava zo zbierok Armádneho výtvarného štúdia k 35. výročiu jeho vzniku
Praha – Salón pražských výtvarných umelcov
Mgr. Iveta Kročanová, Oddelenie výchovných a kultúrnych činností Personálneho úrade Ozbrojených síl Slovenskej republiky
