Z Bučian na Island…

Z BUČIAN NA ISLAND S RASŤOM BORISOM…

„Prší a prší,“ hurónsky sa smeje 70-ročný Islanďan Magnus s červenou tvárou ošľahanou vetrom. Dobrosrdečný tuhý fajčiar odviezol našu skupinu dobrovoľníkov 600 kilometrov z Reykjavíku na východ ostrova. Na Islande som strávil niekoľko týždňov práve ako dobrovoľník a turista.

Ostrov sa preslávil výbuchmi sopky Eyjafjallajökull, ktoré v roku 2010 prerušili leteckú dopravu nad celou Európou. Schválne si skúste vysloviť jej názov. V riedko osídlenej krajine s 350-tisíc obyvateľmi potom narástli počty turistov na vyše dva milióny ročne. Ostrov charakteristický roztrúsenými rybárskymi dedinkami a prírodnými skvostmi rýchlo zbohatol. Stal sa multikultúrnejším a závislým na turizme.

Reykjavík ponúka rôznorodé nočné vyžitie, no celkovo je pre Islanďanov typická veta „Stretneme sa v bazéne“. Tie sa nachádzajú aj v mnohých dedinkách. V hlavnom meste som obdivoval najvyššiu budovu v krajine, modernistický kostol Hallgrímskirkja. V okolí Reykjavíku je najnavštevovanejší „Zlatý kruh“. Tvoria ho mohutný dvojitý vodopád Gullfoss, geotermálna oblasť Haukadalur s gejzírmi a národný park Thingvellir, v ktorom pred vyše tisíc rokmi vznikol jeden z najstarších parlamentov, a zároveň leží na hranici Severoamerickej a Eurázijskej tektonickej dosky.

Pridal som k nemu návštevu zeleninových skleníkov využívajúcich geotermálnu energiu s ochutnávkou rajčinového piva. Island láka milovníkov prírody tiež sopkami, termálnymi prameňmi, ľadovcami, jaskyňami, jazerami, lagúnami či pozorovaním veľrýb.

Najviac som si užil turistické výpravy v malej skupinke mimo hlavných trás. Preskakovanie čistučkých riek, mäkučký mach, ochutnávka čerstvých čučoriedok, šmýkanie sa po snehu, výhľad na celý fjord. Po viacdňovom love sme pár minút obdivovali tajomne tancujúcu polárnu žiaru (Aurora borealis).
V mestečku Reyðarfjörður sme navštívili kapucínsky kláštor, v ktorom žijú mnísi zo Slovenska. Miestny drevený kostolík bol vyrobený v Hriňovej, rozmontovaný, prepravený cez more a postavený. Keď som sa mnícha Petra pýtal, čo mu najviac chýba zo Slovenska, odpovedal: „Les. A špeciálne potraviny ako horčica či kondenzované mlieko.“ Paradoxne, Island je rajom pre milovníkov prírody, ale bez lesov. Čo sa týka jedla, typický je jahňací vývar, Hákarl (fermentované žraločie kúsky) či skyr.

Mimochodom, viackrát nás navštívil asi 30-ročný kamarát dobrosrdečného tuhého fajčiara Magnusa zo susednej rybárskej dediny. Rozprával nám o trinástich vianočných škriatkoch, trolloch a severskej mytológii. Islanďania sa hrdo hlásia k svojim vikingským koreňom.

Fenoménom ostrova sú tiež islandské drobné kone známe z Pána prsteňov či z Game of Thrones, huňaté ovce alebo roztomilé domčeky zväčša bez oplotenia. Island patrí k najkrajším i k najdrahším krajinám. Ak ho túžite navštíviť, odporúčam spoznávanie prírodných zázrakov a ľudí aj mimo hlavných turistických „selfie“ trás.

Text a fotografie: Rasťo Boris

Online prezentácia cestovateľského projektu Z BUČIAN DO SVETA…

Bez časového obmedzenia bude online prezentácia zverejnená v tomto odkaze:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=154101876230869&id=111062067201517&notif_id=1592639684172320&notif_t=page_post_reaction&ref=notif