Nyáryovská kúria v Bučanoch plnila za môjho detstva inú funkciu ako v súčasnosti. Od 1. septembra 1958 bola v nej štátom zriadená škola s dvojročným učebným pomerom v poľnohospodárstve, odbor pestovateľ-chovateľ. Poľnohospodárska učňovská škola v Bučanoch (ďalej len „PUŠ v Bučanoch“) vychovala prvých absolventov v roku 1961.
PUŠ v Bučanoch, nachádzajúca sa v objekte Nyáryovskej kúrie, učila a pripravovala svojich študentov pre prácu v poľnohospodárstve. Väčšina študentov nepochádzala z Bučian, ale z iných obcí. Svoju prax absolvovali v objektoch šľachtiteľskej stanice.
Študenti PUŠ v Bučanoch a ich učitelia boli ako veľká rodina. Zvláštne pre mňa bolo, že študenti nosili jednotné oblečenie. Dievčatá a chlapci nemali problém, čo si majú obliecť do školy. Myslím si, že pre rodičov študentov to bolo výhodné.
Dievčatá sa okrem odborných predmetov mohli učiť aj šiť, variť, tancovať…Chlapci si mohli urobiť šoférske (vodičské) skúšky. Vo svojom voľnom čase sa študenti venovali folklóru – tancu, spievaniu alebo nacvičovaniu divadla. Na konci školského roku chodili študenti na zaujímavé výlety do rôznych kútov Slovenska.
Veľakrát si v duchu predstavujem skúšky folklórneho súboru v Nyáryovskej kúrii, na ktorých som sa často zúčastňovala. Páčila sa mi choreografia tancov i piesne, ktoré súbor spieval, hlavne tie z východného Slovenska. V tom období som mala len 8 až 10 rokov.
Moja mamička – Antónia Haasová – bola riaditeľkou PUŠ v Bučanoch. Veľa času mimo vyučovania trávila so svojimi študentmi. Založila folklórny súbor, ktorý školu i obec Bučany dobre reprezentoval. Nad PUŠ Bučany mala patronát Šľachtiteľská stanica Bučany.
Moje detstvo som prežila i s bratom Imrichom v Bučanoch. Otecko, Jozef Haas, patril medzi zakladateľov Šľachtiteľskej stanice v Bučanoch. Mamička učila na Základnej skole v Bučanoch i na PUŠ v Bučanoch.
Určite všetci obyvatelia Bučian, ktorí si viacej pamätajú, ich poznali. Po mamičkinej predčasnej smrti v roku 1964 sme sa s ockom presťahovali do Trnavy. Bučany, a vzácne spomienky na detstvo tu prežité, nám zostanú navždy v pamäti. Vďaka mamičke, ktorá rada fotografovala, si tieto spomienky obnovujeme pozeraním jej fotografií.
Autor textu: Katarína Haasová-Kleschtová
