V Bučanoch sa nachádzal Fould-Springerov veľkostatok. Pred druhou svetovou vojnou patril Fould-Springerov veľkostatok k najintenzívnejším hospodárstvam v Československej republike (ďalej len „ČSR“). Kancelárie veľkostatku boli umiestnené v Nyáryovskej kúrii. V minulosti sa na veľkostatku krátky čas šľachtili obilniny. Vyšľachtené odrody však nedosahovali očakávané úrody a šľachtenie zaniklo.
Po znárodnení súkromného majetku v ČSR, v roku 1948, prešiel veľkostatok do správy Československých štátnych majetkov, n. p. Administratíva a kancelárie štátnych majetkov, hospodárstva Bučany, boli umiestnené v priestoroch Nyáryovskej kúrie.
OSEVA v Bratislave poverila v roku 1948 Jozefa Haasa, vedúceho budmerickej šľachtiteľskej stanice Terrasol, vyhľadať na Slovensku vhodnú lokalitu i objekty pre šľachtenie cukrovej repy a iných plodín. Cukrová repa sa v tom čase na Slovensku nešľachtila.
Terrasol v Budmericiach mal malú pôdnu základňu a nedostatočné podmienky pre ďalší rozvoj šľachtenia. Bol to však úspešný podnik. Na hospodárstve Terrasol boli vyšľachtené: ozimná pšenica červenoklasá Terrasol (1940), jarný jačmeň Terrasol Kneifel (1941), pivovarnícky jačmeň Terrasol (1941), ozimná raž Terrasol (1941), jarná pšenica Terrasol (1941), kukurica Terrasol žltá (1941), poľný hrach Terrasol žltý (1941), kŕmna repa Terrasol žltý valec (1941). Kŕmna repa Terrasol žltý valec bola po roku 1943 mimoriadne úspešná aj v zahraničí. Po presťahovaní šľachtenia z Budmeríc do Bučian bola odroda kŕmnej repy premenovaná na Bučiansky žltý valec. Ešte i dnes sa predáva v semenárskych obchodoch.
Pri voľbe nového miesta na šľachtenie cukrovej repy padla voľba na Bučany. S výberom lokality sa stotožnili i príslušné slovenské orgány i české pracovisko zamerané na šľachtenie cukrovej repy v Semčiciach. Pôdna základňa predstavovala 548,6 ha kvalitnej pôdy. Výmera bola postačujúca i na šľachtenie cudzoopelivých plodín. Klimatické podmienky sú tu vhodné na šľachtenie cukrovej repy pre teplejšie a suchšie oblasti. Výhodná bola i blízkosť trnavského cukrovaru.
Šľachtenie z Budmeríc do Bučian bolo presunuté príkazom OSEVY číslo 2075/49 z 15. 03. 1949. Šľachtenie v Budmericiach sa skončilo po zbere úrody v roku 1949. Jozef Haas bol preložený z Budmeríc do Bučian listom Oblastného riaditeľstva v Bratislave, Československých štátnych majetkov, n. p., zn. 7931/1949-os, z 31. 03. 1949.
Šľachtenie rastlín v Bučanoch bolo najprv len pridruženým odvetvím štátnych majetkov. Postupne sa však šľachtenie rastlín rozvíjalo v rámci samostatného subjektu. Na základe spomienok Jozefa Haasa vieme, že po založení Šľachtiteľskej stanice v Bučanoch tu pracoval len jeden šľachtiteľ a šesť manuálnych pracovníčok.
Šľachtiteľský materiál prevzala Šľachtiteľská stanica v Bučanoch (ďalej len „ŠS Bučany“) z Budmeríc. Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave oznámilo listom číslo V/2-1278/18/50 z 18. 05. 1950 vedúcemu ŠS Bučany Jozefovi Haasovi, priznanie pôvodnosti vyšľachtených odrôd na šľachtiteľskej stanici Terrasol v Budmericiach. Prílohu listu tvorili dekréty pre jednotlivé odrody.
Ďalší šľachtiteľský materiál ŠS Bučany prevzala z hospodárstva trnavského cukrovaru Medziháj. Tam sa pred druhou svetovou vojnou nachádzalo i vysunuté pracovisko šľachtiteľskej stanice v Semčiciach. V tejto lokalite chceli vyšľachtiť odrody cukrovej repy pre odlišné suchšie podmienky Slovenska. Následkom vojnových udalostí sa väčšina šľachtiteľského materiálu stratila. Zachránený šľachtiteľský materiál prevzala ŠS Bučany.
ŠS Bučany mala prvé sídlo v budove bývalého chemického laboratória Fould-Springerovho veľkostatku v Bučanoch v malom Očkayovský kaštieli. Na prízemí kaštieľa bolo chemické laboratórium. Na prvom poschodí boli miestnosti pre administratívu a byt vedúceho ŠS Bučany. V kaštieli sa nachádzali i ďalšie miestnosti (ako napr. veľké pivničné priestory) potrebné pre zabezpečenie chodu šľachtiteľskej stanice. Práca v budove kaštieľa bola náročná najmä v období chemicko-technologických rozborov cukrovej repy. K ŠS Bučany patrili i iné objekty, napríklad objekty s hospodárskym dvorom pod názvom „Mašinhaus“, kde bola sústredená mechanizácia potrebná pre poľné práce na šľachtiteľkých škôlkach.
V začiatkoch činnosti ŠS v Bučany bola veľmi významná spolupráca s Výskumným ústavom repárskym v Semčiciach, pod vedením akademika Václava Stehlíka. Tento ústav vyslal v rokoch 1952 – 1954 do Bučian šľachtiteľa cukrovej repy Ing. Zděnka Petráka a poskytol východiskový materiál pre šľachtenie cukrovej repy. Bolo to napr. niekoľko krížencov s divými repami i výkonná odroda cukrovej repy – Dobrovická. Výsledkom spoločnej práce šľachtiteľov bola odroda cukrovej repy Bučany VS.
V roku 1952 sa šľachtenie oddelilo od Československých štátnych majetkov. Zrušila sa OSEVA. Zákonom č. 90/1952 bola zriadená Československá akadémia poľnohospodárskych vied, v rámci ktorej pôsobili výskumné a šľachtiteľské stanice. Výnosom Ministerstva poľnohospodárstva č. j. 250/730/55 z 24. 12. 1955 boli zrušené krajské výskumné ústavy poľnohospodárske a vytvorené šľachtiteľské a semenárske podniky. V roku 1955 bola Šľachtiteľská stanica Bučany začlenená do Šľachtiteľského a semenárskeho podniku, n. p. Bratislava.
Kvalitnejšie šľachtenie si však vyžadovalo lepšie materiálovo-technické zabezpečenie. Úsilie vedenia ŠS Bučany preto vyústilo do výstavieb nových objektov na pozemkoch mimo obce.
Prvý „výkop“ pre výstavbu novej budovy ŠS v Bučanoch urobil Jozef Haas v roku 1953. O štyri roky neskôr (v r. 1957) sa presťahovala šľachtiteľská stanica do novej „hlavnej“ budovy. V nej bolo umiestené vedenie šľachtiteľskej stanice s administratívou, kancelárie šľachtiteľov, laboratóriá na chemicko-technologické rozbory, sociálne priestory, závodná kuchyňa atď. K budove boli v roku 1959 pristavané úschovne (tzv. krechty) na uskladnenie šľachtiteľského materiálu cukrovej repy. Krechty boli vybavené zariadením, umožňujúcim reguláciu teploty a vlhkosti vzduchu. Neskôr sa vedľa hlavnej budovy vybudovala ďalšia budova. V nej boli pracoviská fytopatologické, cytologické a fyziologické. Pri tejto budove boli v roku 1964 postavené skleníky. V blízkosti objektov šľachtiteľskej stanice boli vybudované pre zamestnancov dve štvorbytovky (osem bytov). Na „Iloninom“ dvore sa postavili pre zamestnancov 4 rodinné domy. Ubytovanie bolo možné i v bývalej slobodárni v starom kaštieli. Niektorí pracovníci dostali pridelené byty v Trnave a v Piešťanoch. Jedna štvorbytovka bola neskôr postavená i v obci Bučany v záhrade Očkayho kaštieľa.
Jozef Haas organizačne zabezpečoval nielen materiálne podmienky pre šľachtenie plodín, ale tiež získaval pre túto prácu nových zamestnancov. Po celom Československu vyhľadával schopných adeptov šľachtenia. Presvedčil veľa mladých ľudí pre spoločnú prácu. Bol si vedomý, že pri šľachtení sú potrební vysokokvalifikovaní a zanietení šľachtitelia, ale i zodpovední a zruční obslužní a pomocní pracovníci, bez ktorých šľachtenie nemôže dosiahnuť dobré výsledky. Vedel, že práca šľachtiteľa a vyšľachtenie nových odrôd si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť, pokoj, dobrý kolektív ľudí, ktorí sa snažia si navzájom pomáhať, veriť. Vyžadoval, aby si každý podľa zaradenia svoju prácu urobil najlepšie ako vie. Hovorieval pracovníkom: „My sme šľachta, a tak sa máme i chovať!“ Rozbehlo sa šľachtenie v nových podmienkach. Vychoval celú novú generáciu šľachtiteľov cukrovej repy na Slovensku.
Mladí pracovníci ŠS Bučany v roku 1954 si založili spevácko-tanečný súbor. Vedenie stanice i ZV ROH podporovali činnosť tohto súboru. Nacvičili ľudové tance i piesne. Do súboru chodili mladí z Bučian i z okolia. Súbor viedla Antónia Haasová. Svojimi vystúpeniami potešili účastníkov mnohých kulturnych podujatí. Úspešme súbor reprezentoval Obec Bučany i ŠS Bučany v roku 1955 v Prahe na súťaži ľudových piesni a tancov . V roku 1960 z iniciatívy pracovníkov chemického laboratória ŠS Bučany Juraja Rácika a Vladimíra Megu vzniklo ochotnícke divadlo. Chceli nadviazať na starú tradíciu ochotníckeho divadla v Bučanoch. Od roku 1960 do roku 1975 nacvičili kazdý rok úspešne jedno divadelné predstavenie. Tento článok neobsahuje podrobné aktivity, ktorými sa zaoberali pracovníci ŠS Bučanoch vo svojom voľnom čase. Tomu by sa mohol venovať iný článok.
Vedeniu ŠS v Bučanoch sa podarilo presvedčiť kompetentné úrady o dôležitosti založiť, Poľno-hospodársku učňovskú školu v Bučanoch (ďalej len „PUŠ v Bučanoch“). Vyučovanie na PUŠ v Bučanoch začalo k 01.09.1958. Bola umiestená v Nyáryovskej kúrii a priľahlej budove. Tam bolo prevažne teoretické vyučovanie a záujmová činnosť študentov. Praktická časť vyučovania bola v novej budove šľachtiteľskej stanice. V Očkayho kaštieli boli ubytovaní žiaci bývajúci mimo Bučian. Posledným školským rokom PUŠ v Bučanoch bol rok 1961/1962. (V súčasnosti sa tento spôsob výučby veľmi odporúča – „DUÁLNE ŠTÚDIUM“).
Šľachtenie cukrovej repy v Bučanoch malo pri vzniku skromný šľachtiteľský materiál, málo zamestnancov, nevhodné podmienky. O niekoľko rokov už bolo viac šľachtiteľského materiálu, zamestnancov, vhodných objektov. Šľachtenie sa zmodernizovalo. Pre šľachtenie cukrovej repy v Bučanoch nastali lepšie časy, tvorilo hlavnú náplň prace stanice. V roku 1961 sa stala bučianska stanica Hlavnou špecializovanou stanicou pre semenné okopaniny v ČSSR.
V roku 1969 nastali zmeny v organizácii šľachtenia. Vzniklo Generálne riaditeľstvo Slovosivo v Bratislave. V tomto roku bol Jozef Haas menovacím dekrétom č. II-235/69 z 12. 06. 1969 vymenovaný za člena Slovenskej poľnohospodárskej akadémie pre okopaniny.
V roku 1972 Hlavná špecializovaná stanica pre semenné okopaniny v Bučanoch sa stala Hlavnou špecializovanou šľachtiteľskou a výskumnou stanicou pre semenné okopaniny a technické plodiny v Bučanoch. Kolégium ministra poľnohospodárstva rozhodlo, aby pracovisko riešilo okrem šľachtenia i výskumné úlohy v oblasti pestovania tých plodín, ktoré šľachtia. Šľachtitelia cukrovej repy sa stali členmi komisie pre okopaniny v rámci Slovenskej poľnohospodárskej akadémie. Šľachtitelia boli členmi šľachtiteľských rád. Prvým predsedom šľachtiteľskej rady bol šľachtiteľ Dr. Pázler. Po odchode do dôchodku predsedom bol Jozef Haas a po ňom Ing. B. Sedlák.
Šľachtiteľská stanica v Bučanoch sa stala uznávanou vedeckou inštitúciou. Pracovníci stanice si veľmi cenili najmä návštevy akademika Stehlíka, akademika Špaldoňa, akademika Remesla. Spolupracovala napr. s Výskumným ústavom repárstva v Semčiciach (ČR), Výskumným ústavom repárstva v Sopronhorpácsi, Výskumným ústavom rastlinnej výroby v Matonvásari (Maďarsko), Výskumným ústavom repy v Kleinwanzlebene, Inštitútom pre cukrovarnícku technológiu Akadémie vied v Berlíne, Univerzitou v Halle (Nemecko), Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre.
Za prínos v oblasti šľachtenia rastlín Jozef Haas získal viacero uznaní i ocenení (v ČSSR i v zahraničí, napr. v Maďarsku, v Nemecku, v Rakúsku). Mal bohatú prednáškovú i publikačnú činnosť.
Na Šľachtiteľskej stanici v Bučanoch pod vedením Jozefa Haasa vyšľachtili a boli uznané napr. nasledovné odrody ( uvedení sú i konkrétni autori odrody) :
– ozimná pšenica Bučianska červenoklasá, pôvodne Terrasol, Haas, 1940
– kŕmna repa Bučianský žltý valec, pôvodne Terrasol , Haas, 1941, stále sa udržiava
– kukuricu Bučianska žltá, 1952, Haas
– kukuricu Bučiansky konsky zub, 1954, Haas, Kábrt, Husták
– slnečnicu Bučianska olejná, 1956, Haas
– vičenec Bučiansky viackosný, 1959, Žižka, Haas
– cirok cukrový Bučiansky, 1961, Husták, Zora
– lucerna ( ďatelina) Nitranka, 1963, Žižka
– cukrová repa Bučianská VS, 1963, Haas ,Šuster, Petrák, prvá slovenská odroda
– cukrová repa Bučianska N, 1963, Haas, Petrák,
– hrach Pyram, 1965, Bunček , Haas
– cukrová repa Bučany Poly N, 1966, Hlavatý
– cukrová repa H Slovmona, 1969, Šottník, Haas, Maier, jednosemenná odroda
– neskôr cukrové repy: Arimona, Imona, Remona, Polyna
06. 05. 1969 H Slovmonu štátna odrodová komisia povolila a zapísala do zoznamu povolených odrôd ako prvú československú jednosemennú odrodu cukrovej repy. Bola prvým genetickým jednosemenným výkonným kultivarom v Československu. Patrila medzi prvé vo svete. Kto pozná namáhavú prácu a ekonomickú náročnosť jednotenia viacsemennej cukrovej repy si vie predstaviť tie obrovské úspory nákladov pri pestovaní cukrovej repy.
Jozef Haas odišiel do dôchodku 30. 06. 1972. (Na miesto riaditeľa bol vymenovaný 01. 07. 1972 Ing. Bartolomej Sedlák). Popri dôchodku však Jozef Haas zostal naďalej pracovať v Bučanoch, na oddelení vedeckotechnických informácii . V júli 1972 absolvoval na Veszprémskej univerzite v Maďarsku špeciálny odborný kurz týkajúci sa vedecko-technických informácií v poľnohospodárstve. Po absolvovaní kurzu dostal osvedčenie o úspešnej záverečnej skúške číslo 34/1972, podpísané vedením univerzity.
V Bučanoch pracoval ako vedúci (riaditeľ) šľachtiteľskej stanice od 01. 04. 1949 a viedol ju do 30. 06. 1972. Od 01. 07. 1972 do 31. 07. 1973 bol zástupca riaditeľa a hlavný šľachtiteľ. Od 01. 08. 1973 až do smrti 24. 03. 1979 bol vedúci pracovník oddelenia vedeckotechnických informácií.
Tento príspevok sa venuje hlavne Jozefovi Haasovi a šľachteniu cukrovej repy v Bučanoch. Chce však upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v minulosti v Bučanoch existovalo šľachtenie cukrovej repy, ktoré malo veľmi dobré výsledky. Šľachtenie v Bučanoch malo dobré meno v rámci Československej republiky, ale i v zahraničí. V novej histórii obce Bučany má ŠS Bučany svoje nezastupiteľné miesto.
(Príspevok vznikol v roku 2020 pri príležitosti 70. výročia šľachtenia poľnohospodárskych plodín v Bučanoch.)
Text: Ing. Katarína Kleschtová, rod. Haasová
Fotografie: archív Ing. Kataríny Kleschtovej a publikácia 25 rokov šľachtenia v Bučanoch (1975)
