V roku 1992 patrili i Bučany medzi viaceré obce na západnom Slovensku, v katastri ktorých sa realizovala výstavba ropovodu, ktorú finančne zabezpečovala firma Transpetrol, a.s. Táto výstavba sa uskutočnila v dôsledku prekládky dovtedajšej tranzitnej vetvy ropovodu mimo územie Žitného ostrova. Trasa tejto novej vetvy ropovodu viedla v Bučanoch i cez polohu Pánske (severne od intravilánu obce), kde bolo narušených viacero archeologických objektov. Preto tu bol realizovaný záchranný archeologický výskum, ktorý sa sústredil na vybratie narušených objektov narušených výkopom ryhy pre ropovodné potrubie. Na úseku v dĺžke cca 220 m bolo vybratých sedem objektov. Výskum realizovalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci v období od 2.11 do 30.11.1992, vedúcim tohto výskumu bol Peter Novosedlík. Na výskume pracovali obyvatelia Bučian Štefan Ryšavý, Ján Viskup st. a Ján Viskup ml. (prví dvaja už žiaľ nežijú).
Skúmané objekty boli odkryté v úseku medzi vedľajšou cestou z Bučian do Trakovíc a časťou hlavnej cesty č. 61, spájajúcej Bučany a Trakovice. Preskúmalo sa tu sedem objektov – kostrový hrob (pravdepodobne zo staršej doby bronzovej), zhluk črepov (pravdepodobne z mladšej doby bronzovej), odpadová jama (z obdobia sliezskej fázy lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej), deštrukcia germánskej stavby (z mladšej doby rímskej), 2 pravdepodobne exploatačné jamy, ktoré sa nedali jednoznačne datovať, a jedna plytká jama neznámeho účelu, ktorá sa nedala jednoznačne datovať.
Zrejme najstarším nálezom bol zvyšok hrobu pravdepodobne zo staršej doby bronzovej (2300-1500 p. n. l.), ktorý sa nachádzal v hĺbke 40 cm pod úrovňou dnešného terénu. Hrobovú jamu sa nepodarilo zistiť. Väčšia časť hrobu bola odbagrovaná, zachovala sa iba lebka, časť horných končatín a hrudníka. Orientácia hrobu bola SV-JZ. Z polohy zvyškov kostry možno usudzovať, že pochovaná osoba bola uložená v skrčenej polohe na ľavom boku – jej pohľad smeroval na východ. V oblasti hrudníka sa našla drôtená bronzová ozdoba – zrejme nášivka, ktorá je 4 cm vysoká (obr. 1). Podľa lebky bol pochovaný jedinec identifikovaný ako osoba ženského pohlavia. Keďže z hrobu pochádza bronzová ozdoba, hrob s istou mierou pravdepodobnosti možno datovať do staršej doby bronzovej, pretože kostrové pochovávanie žien v skrčenej polohe na ľavom boku je znak typický pre toto obdobie. No vzhľadom na temer úplnú absenciu nálezov nevylučujeme ani možnosť iného datovania. Z katastra Bučian sú známe nálezy zo staršej doby bronzovej – pri archeologickom výskume v r. 1978-1981 boli odkryté v polohe Kopanice i sídliskové objekty maďarovskej kultúry (BUJNA, Jozef – ROMSAUER, Peter 1983, s. 277). Či nález zvyšku hrobu súvisí s týmito sídliskovými nálezmi, je zatiaľ otázne, pretože ako sme už spomenuli, z hrobu sa našla iba malá časť a jeho zachovaný inventár nedovoľuje jednoznačné datovanie tohto hrobu do staršej doby bronzovej, iba pripúšťa takúto eventualitu.
Ďalší objekt, ktorý však bol temer úplne zničený výkopom ryhy pre ropovodné potrubie, by mohol byť datovateľný do mladšej doby bronzovej. Na lokalite bol zvyšok tohto objektu doložený len zhlukom črepov, medzi ktorými bol nájdený i vodorovne hranený črep tehlovočervenej farby vysoký 4,2 cm (obr. 2). Na základe nálezu tohto črepu je možné pripustiť, že objekt, z ktorého pochádzal , je možné datovať do mladšej doby bronzovej, pričom by bolo možné kultúrne ho priradiť čakanskej kultúre (1250-1000 p. n. l.). Tento objekt, ktorého zvyšky sa našli 45 cm pod úrovňou dnešného terénu, rozširuje zoznam nálezov tejto kultúry z Bučian, pretože pri výkope základov kultúrneho domu v roku 1957 boli objavené 2 jamy čakanskej kultúry (PAULÍK, Jozef 1963, s. 296).
Jediným objektom, ktorý nebol narušený ryhou pre ropovodné potrubie, bola odpadová jama z neskorej doby bronzovej (1000-750 p. n. l.), ktorá ležala severne od uvedenej ryhy. Táto jama mala približne oválny pôdorys s priemerom 120×160 cm, jej maximálna hĺbka bola 96 cm (obr. 3). Jej obsah tvorili zlomky ulít, pozostatky zvieracích kostí, kamene, hrudky prepálenej hliny, časť kamennej sekerky a črepy. Jamu možno na základe nájdených črepov datovať do neskorej doby bronzovej a kultúrne ju priradiť sliezskej fáze lužickej kultúry. Pri prvotnom publikovaní bol tento objekt datovaný do obdobia eneolitu – ako odpadová jama kultúry s kanelovanou keramikou (3600-2800 p. n. l.) (NOVOSEDLÍK, Peter 1993, s. 104; NOVOSEDLÍK, Peter 1995, s. 28), no po podrobnejšej analýze nálezov sa zistilo, že je to objekt z neskorej doby bronzovej. Z tohto objektu pochádzajú napr. tieto keramické nálezy:
– črep sivej farby z okraja nádoby, z vonkajšej i vnútornej strany je zdobený ryhovaním. Okraj dohora vytiahnutý. Výška – 3,7 cm, hrúbka črepu – 0,5 cm (obr. 4)
¬- črep sivej farby z okraja nádoby s uchom, zdobený ryhovaním. Okraj je dohora vytiahnutý. Výška – 5,7 cm, hrúbka črepu – 0,5 cm (obr. 5)
Tento objekt je zaujímavý tým, že dokladá prítomnosť nositeľov lužickej kultúry v Bučanoch, o ktorej sa doteraz s istotou nevedelo. Z už spomínanej polohy Kopanice – z hliniska v tejto časti obce údajne pochádzali črepy z profilovanej šálky, zdobenej na vnútornej strane girlandovitou výzdobou, ktorá mala dokladať lužické osídlenie na tejto lokalite. Vzhľadom na to, že v blízkosti hliniska bola preskúmaná plocha s rozlohou asi 6 ha bez objavenia ďalších nálezov podobného charakteru, bola doteraz lokalizácia lužických nálezov otázna. (VELIAČIK, Ladislav – ROMSAUER, Peter 1994, s. 36)
Odpadová jama bola čiastočne narušená stavebnou deštrukciou z mladšej doby rímskej (180-380 n. l.). Túto deštrukciu tvorila vrstva mazanice (pozostatok po stenách germánskeho domu vymazaných hlinou) hrubá 42-68 cm. Našli sa v nej zvieracie kosti, lastúry, zliatky (pravdepodobne sklené) neurčitého tvaru, časti kamenného žarnova, kameň a črepy germánskej keramiky. Po vybratí vrstvy mazanice sa zistili obrysy stavby. Jej pôdorys bol približne obdĺžnikový (rozmery 300 x 350 cm). Orientácia jej dlhšej časti bola S-J. Južnú časť zničil výkop ryhy pre ropovodné potrubie. Konštrukciu dvojspádovej strechy nieslo zrejme šesť kolov – archeologickým výskumom boli odkryté 4 kolové jamy z predpokladaných šiestich, zvyšné dve boli odbagrované (obr. 6).
Z nálezov z tohto domu je zaujímavý (okrem keramiky) najmä kamenný žarnov, ktorý sa našiel zlomený na 5 kusov, priemer celého žarnova bol 43-44 cm, uprostred horného kameňa bol otvor obdĺžnikového tvaru s rozmermi 10×9 cm (obr. 7). Z germánskeho domu pochádzajú napr. tieto nálezy keramiky:
– misa tehlovočervenej farby, výška – 8 cm, priemer dna – 6 – 6,5 cm, priemer ústia – 15 cm (obr. 8)
– črep hnedosivej farby z okraja nádoby, zdobený vlnovkou. Okraj je šikmo hore vytiahnutý a dovnútra zahnutý. Výška – 4 cm, hrúbka črepu – 0,7 cm (obr. 9)
– črep tehlovočervenej farby z okraja nádoby, zdobený vlnovkou. Okraj je kolmo hore vytiahnutý. Výška – 9,5 cm, hrúbka črepu – 0,6 cm (obr. 10)
Nález obydlia z mladšej doby rímskej rozmnožuje doterajšie poznatky o osídlení územia Bučian v dobe rímskej. Dlho bol totiž jediným známym nálezom z doby rímskej z Bučian iba nález zlatej rímskej mince v r. 1928(?), pravdepodobne to bol solidus východorímskeho cisára Arcadia (395-408), bližšie nálezové okolnosti, ani miesto terajšieho uloženia nie sú známe (ONDROUCH, Vojtěch 1964, č. 560).
Okrem uvedených štyroch objektov sa pri výskume našli i tri jamy, ktoré sa nedali bližšie datovať, ale pravdepodobne to boli praveké objekty – dve z nich boli zrejme exploatačné jamy (teda slúžiace na ťažbu hliny) – jedna mala priemer 125×160 cm a bola hlboká 127 cm, druhá mala priemer 145 cm a bola hlboká 50 cm; tretia jama bola plytká jama nepravidelného tvaru a neznámeho účelu – jej hĺbka bola 55 cm, jej priemer cca 240 x 300 cm.
Okrem 7 objektov, ktoré boli preskúmané počas archeologického výskumu, bola v polohe Pánske v roku 1992 objavená na trase preložky ropovodu ešte stredoveká zásobná jama hruškovitého tvaru. Tento objekt, ktorý bol tiež z väčšej časti zničený výkopom ryhy pre ropovodné potrubie, preskúmali v októbri 1992 pracovníci Archeologického múzea SNM v Bratislave. Zachovaná časť tejto jamy bola hlboká 147 cm, z čoho by sa dalo usudzovať na jej maximálnu predpokladanú hĺbku cca 160 cm. Maximálny zistený priemer tejto jamy bol 140 cm, z čoho by sa dalo vzhľadom na to, že väčšina objektu bola odbagrovaná, usudzovať na jej maximálny priemer cca 160 – 170 cm. Jama obsahovala stredoveké črepy z 11. – 12. st.
Autor textu: Peter Novosedlík, Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Autori ilustrácií a fotografií: Peter Novosedlík (obr. 1-7, 9-10) a Erik Knotek ml. (obr. 8)
LITERATÚRA:
BUJNA, Jozef – ROMSAUER, Peter: Späthallstatt- und frühlaténezeitliches Gräberfeld in Bučany. Slovenská archeológia XXXI-2, 1983, s. 277-324
NOVOSEDLÍK, Peter : Záchranný výskum v Bučanoch. AVANS 1992. Nitra 1993, s. 104- 105
NOVOSEDLÍK, Peter : Bučany. In: Archeológia a ropa. Nitra 1995, s. 28-29
ONDROUCH, Vojtěch: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964
PAULÍK, Jozef: K problematike čakanskej kultúry v Karpatskej kotline. Slovenská archeológia XI-2,1963, s. 269- 338
VELIAČIK, Ladislav – ROMSAUER, Peter: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku I – Katalóg, Nitra 1994
