Jozef Nemec – maliar, grafik, monumentalista – sa narodil 24. februára 1933 v bučianskej „Uličke“ ako prvé dieťa Štefana Nemca (1905-1992) a jeho manželky Márie (1906-1989), rod. Malovcovej. V Bučanoch prežil svoje detstvo a navštevoval tu aj svoje prvé školy – najprv Rímsko-katolícku ľudovú školu (1939-1945), následne Štátnu meštiansku školu (1945-1947).
Od najmladších čias prejavoval svoj výtvarný talent. Jeho skicár bol vždy jeho verným spoločníkom. Do neho neúnavne kreslil všetko, čo pozoroval okolo seba. Jeho talent si všimol aj učiteľ Róbert Štipanitz a nasmeroval životné cesty svojho žiaka. Práve on odporúčal rodičom, aby malého Jožka poslali na umelecké štúdiá do Prahy. V tých časoch tam bola najbližšia umelecká škola bez jazykovej bariéry. Rodina po porade súhlasila a mladý nádejný umelec odišiel za štúdiami do Prahy zo svojej rodnej obce v roku 1947 ako 14-ročný chudobný chlapec v ťažkých povojnových rokoch. Najprv študoval na Štátnej grafickej škole, odkiaľ prešiel čoskoro na Vyššiu školu umeleckého priemyslu, kde bol jeho profesorom známy ilustrátor Jaroslav Vodrážka. Po jej absolvovaní študoval od roku 1953 na Oddelení monumentálnej a nástennej maľby Akadémie výtvarných umení u profesorov Vladimíra Sychru, Miloslava Holého, Václava Rabasa a Maxa Švabinského.
Po skončení štúdií zostal žiť a pracovať v Prahe, kde sa aj oženil. Na Slovensko (i do Bučian) sa však pravidelne vracal s manželkou Vierou i dcérou Simonou. Na Slovensku často pobýval aj pracovne, aby realizoval svoje návrhy monumentálneho charakteru (Štvrtok na Ostrove, Šamorín, Žilina, Nitra, Čadca, Trebišov, Bratislava-Vajnory, Trnava). Dvadsať rokov bola jeho tvorba spätá s Armádnym výtvarným štúdiom v Prahe (1962-1982). Množstvo jeho prác z tohto obdobia je dnes uložených v depozitoch Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Liptovskom Mikuláši. Po roku 1989 krátko pôsobil ako docent na Akadémii výtvarných umení. Počas svojho života sa zúčastnil mnohých kolektívnych výstav. Zomrel na brehu Vltavy vo veku 67 rokov 6. marca 2000.
Jozef Nemec od malička zachytával na svojich náčrtoch, kresbách a neskôr i maľbách realitu svojej rodnej obce Bučany – štúdie svojich najbližších, typické bučianske osobnosti, žánrové obrázky z bežného dedinského života, zvieratá i rôzne krajinárske pohľady na Bučany. Vďake jeho pozorovacím a umeleckým schopnostiam ožíva dnes pred nami dobová atmosféra našej obce nielen z čias jeho detstva, ale aj rokov štúdií, kedy sa do Bučian vracal na prázdniny a veľa tu maľoval. Na jeho obrazoch tak môžeme vidieť domy, strechy, dvory i humná jeho rodnej „Uličky“, typické vŕby, stohy, dedinčanku s konopami, Štefana Očkovského – posledného sedliaka v Bučanoch, cigána Miša Huku, množstvo štúdií jeho dedka Františka Nemca i obrázky zo života jeho vlastnej rodiny. Bol aj autorom kulís pre divadelné predstavenie žiakov Imeldy Pleškovej. Tie sa však dodnes nezachovali.
Obrazy Jozefa Nemca sú dnes cennou obrazovou kronikou života v Bučanoch v II. polovici 20. storočia a sú súčasťou súkromných zbierok jeho príbuzných. Návštevníci Nyáryovskej kúrie ich však mali možnosť vidieť v roku 2018 na výstave Maliar z Uličky, ktorú Kultúrno-spoločenské centrum Bučany pripravilo pri príležitosti nedožitých 85. narodenín autora.
Dagmar Nováková
